Osamelosť pociťuje stále viac ľudí bez ohľadu na vek a pohlavie. Nejde o fyzickú samotu, ktorá je voľbou a dôležitou súčasťou psychohygieny. Sám môže byť človek dobrovoľne niekoľko hodín denne bez toho, aby si pripadal osamelý.
Osamelosť môžeme cítiť aj keď sme obklopení ľuďmi, máme partnera, rodinu a kamarátov. V mnohých prípadoch je náročné tento duševný stav pochopiť a podniknúť kroky, aby sa neprehlboval.
Z malých komunít do miest
Byť sám bolo v minulosti oveľa náročnejšie ako teraz. Ľudia kedysi žili v malých komunitách, kde sa poznali. V jednom dome žilo niekoľko generácii súčasne. Nejde iba o romantizované predstavy, poznať svoje okolie bolo otázkou prežitia a spoločnosť druhých znamenala bezpečie. Človek, ktorý bol kvôli nejakému prehrešku vyhnaný z komunity, zvyčajne sám v divočine dlho neprežil. Súkromie bolo pre našich predkov neznámy pojem.
Všetko sa zmenilo s príchodom urbanizácie. Ľudia sa začali sťahovať za prácou do veľkých miest, kde si mohli užívať moderné výdobytky, ako donášku jedla až domov, izoláciu pri cestovaní vo vlastnom aute, a davy ľudí v mestách poskytujú dokonalú anonymitu. Životný štýl obmedzuje nutnosť kontaktu s druhými ľuďmi na minimum.
Čo je to vlastne osamelosť?
American Psychological Association ju popisuje ako duševné nepohodlie z toho, že je človek sám alebo sa tak vníma. Z tejto definície vyplýva, že osamelosť môže trápiť aj tých, ktorí sú zdanlivo obklopení druhými ľuďmi.
Aj keď dnes máme vďaka smartfónom a pripojeniu na internet na dosah prakticky každého na svete, len málokto sa o život druhých skutočne hlboko zaujíma.
Zaujímavosťou je, že osamelosť postihuje najmä bohatšie percento populácie. Ľudia s vyšším príjmom si môžu dovoliť bývať sami a nie sú nútení robiť veľké kompromisy pri svojich výdavkoch na bývanie alebo dopravu.
Dobrým príkladom je Švédsko, ktoré patrí medzi najbohatšie krajiny Európy a má najväčší podiel domácností iba s jedným členom – až 58 %, čo je dvojnásobok európskeho priemeru. V USA žije sama až tretina populácie a Japonsko v súčasnosti bojuje s rastúcim trendom Hikikomori – mladí muži, ktorí vedome obmedzujú akýkoľvek kontakt s druhými ľuďmi.
Osamelá mládež
Generácia Z (ľudia narodení medzi rokmi 1996 – 2009) je považovaná za najosamelejšiu generáciu v histórii. Často popisujú silnejšie pocity osamelosti ako staršia generácia a prieskumy ukazujú, že sociálne siete v tom zohrávajú iba čiastočnú úlohu.
Súčasný svet ponúka mnoho spôsobov individuálnej zábavy, ktoré sú náhradou za sociálne kontakty. Sledovanie seriálov či hranie videohier je v mnohom oveľa jednoduchšie a menej stresujúce ako zoznamovanie sa so skutočnými ľuďmi.
Pri boji s osamelosťou preto záleží najmä na kvalite vzťahov a nie na ich počte. Ako vysvetľuje psychológ Daniel Sher, bez ohľadu na to, aké reálne sa to zdá a ako veľmi si to užívame, osoba na obrazovke nám nikdy nemôže nahradiť skutočný ľudský kontakt.
Čo je príčinou osamelosti?
Osamelý sa môže cítiť ktokoľvek z nás. Existujú určité podmienky či situácie, ktoré toto riziko zvyšujú.
Zmena prostredia – pri sťahovaní do cudzieho mesta alebo nástupe do nového zamestnania.
Zlé duševné alebo fyzické zdravie – ochorenie alebo psychické problémy môžu spôsobiť, že sa cítime izolovane.
Zmena životnej situácie – rozvod, strata zamestnania alebo úmrtie blízkej osoby.
Nedostatok rodinných kontaktov – chýbajúce vzťahy pocítime v prípadoch, keď nám druhí nedokážu poskytnúť podporu.
Život osamote – prináša veľkú mieru slobody, ktorá je pre mnohých ľudí atraktívna. Na druhej strane sa však ľudia bez partnera často nemajú na koho obrátiť práve vtedy, keď to najviac potrebujú.
Aké emócie sa spájajú s osamelosťou?
Osamelosť zraňuje a prináša spektrum emócií v rôznej intenzite, ktoré môže byť ťažké popísať:
pocit smútku alebo prázdnoty
pocit izolácie od ostatných (nezapadanie do partie, ignorovanie zo strany ostatných)
ruminácia (pretrvávanie v minulosti)
problémy so spánkom, alebo prílišná spavosť
pocit menejcennosti
vyhorenie zo sociálnych interakcií
strata apetítu, prípadne prejedanie sa
Tip na čítanie: Ruminácia: ako vyjsť z kolotoča negatívnych myšlienok?
Prečo je osamelosť problém?
Občasné pocity osamelosti sú bežnou súčasťou života a každý z nás občas prechádza etapou, kedy mu chýba spoločnosť niekoho, komu dôveruje. Dočasnú osamelosť môže pociťovať napríklad aj matka, ktorá zostáva s dieťaťom celé dni doma a chýba jej kontakt s dospelými ľuďmi. Keď sa sťahujeme do nového mesta alebo krajiny, je prirodzené cítiť sa nejakú dobu osamelí, kým si vybudujeme nové vzťahy.
Problémom je, ak tieto pocity pretrvávajú dlhodobo. Osamelosť má priame dopady na fyzické zdravie. Okrem toho, že stres a smútok oslabujú imunitný systém, sú tiež častou príčinou nadmerného užívania alkoholu a prejedania sa.
Opätovné nadviazanie spojenia
Nepotláčaj svoje pocity a nechaj im voľný priebeh. Sleduj pocity, ktoré osamelosť v tebe vyvoláva, všímaj si myšlienky, ktoré prináša, plač, ak sa ti tlačia do tváre slzy. Pripusti si tento diskomfort.
Iniciatívnosť – mnohí čakáme, kým nás niekto pozve na návštevu alebo zavolá von, pretože sa bojíme odmietnutia. Možno ťa prekvapia pozitívne reakcie, ak niečo zorganizuješ ty.
Choď na vzduch – turistika alebo prechádzka sú skvelými príležitosťami, ako spoznať podobne naladených ľudí.
Skús dobrovoľníctvo – pridaj sa k niektorej charitatívnej organizácii a nielen, že sa budeš vďaka pomoci iným cítiť užitočne, ale stretneš množstvo nových ľudí.
Terapia – osamelosť je jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia vyhľadávajú terapiu.
"Ak sa skamarátiš sám so sebou, nikdy nebudeš sám," napísal Maxwell Maltz. Často utekáme od samoty z rovnakých dôvodov, z ktorých utekáme pred samotou. Byť sám je často jediný čas, kedy si môžeme skutočne oddýchnuť.
Všímavý prístup k osamelosti ti pomôže uvedomiť si, že radosť aj smútok sú súčasťou prežívania a je v poriadku byť občas osamelý.
Zároveň nám pomáha pristupovať k sebe láskavo a so súcitom, čo ti pomôže získať nielen lepší vzťah k sebe, ale i zlepšiť kvalitu ďalších vzťahov.