Prečo je v poriadku prežívať smútok

Smútok. Slovo, ktoré má skoro až hanlivý výraz, a veľa ľudí sa hanbí o ňom hovoriť. Veď koľkokrát v živote ste počuli niekoho na otázku „Ako sa máš?” odpovedať – „ Som smutný/smutná.“ Veľmi málo.

V tom býva problém. Smútok sme zaradili do akejsi škatuľky s nápisom „nežiaduca emócia”, za ktorú sa treba hanbiť alebo ju potlačiť. Smútok vôbec netreba potláčať, ale precítiť ho, a že prehnaný pozitivizmus môže byť až toxický.

Smútok je emócia ako každá iná

Emócia, ktorá má u každého rôzny pôvod, dôvod, intenzitu i spôsob prežívania. Od ľahkých melancholických nálad, až po fyzickú bolesť. Smútok však na rozdiel od depresie zmizne po určitom čase. Ak sa tak nestane, je načase vyhľadať lekára.

Prežívanie smútku sa v spoločnosti často nestretáva s pochopením. Už v detstve mnohým rodičia hovorili „Neplač“, a tak sme si v sebe hlboko zakorenili myšlienku, že ukazovať smútok je niečo zlé. Boli sme vedení k tomu byť stále usmiati a veselí. Smútok by sme vraj rozhodne nemali dávať najavo, ak nechceme vytŕčať z davu. Stanovili sme si normy aj na emócie.

Do dospelosti sme si preniesli vzorce správania a so smútkom sa vyrovnávame sami doma za zatvorenými dverami, často za podpory alkoholu, drog, nadmerným jedením, alebo naopak odmietaním jedla, kompulzívnym sexom či workoholizmom. Opakom je snaha prehodiť svoje prežívanie na iných tým, že o smútku veľa rozprávame bez toho, aby sme chápali, čo túto emóciu v pozadí poháňa.

Všetky tieto vzorce spávania môžu zanechať stopy nielen na psychickom, ale aj fyzickom zdraví. Podľa psychológov lepšie než smútok utlmovať a prezliekať ho do rôznych kabátov, je potrebné uvedomiť si, čo sa mi deje v hlave, čo sa deje okolo mňa, vedome získať čo najviac informácií o situácii navôkol.

Prečo je prežívanie smútku dôležité?

1. Keď potláčaš smútok, potláčaš zároveň aj ďalšie emócie

Možno si to neuvedomuješ, ale pri tlmení smútku automaticky tlmíš aj radosť. Stávaš sa akoby robotom, ktorý nevie prežiť naplno to, čo cíti. Je predsa ľudskou podstatou prežívať všetky farebné emócie života. Tak ako vône, zvuky či chute.

Skús si predstaviť, že tvoj život plynie ako oceán. Ako vlny sa v ňom striedajú pocity šťastia a radosti, ale aj smútku a bolesti. Niektoré prídu ako obrovské vlny a zmelú nás zo sebou, a iné si príjemne plávajú po prúde ako malé rybky. Toto všetko je prirodzenou súčasťou bytia.

2. Bojovanie s emóciami vedie k ešte väčšiemu trápeniu

Ak si emócie predstavíš ako plávanie v oceáne, niekedy s nimi bojuješ a plávaš ako v rozbúrenom mori, inokedy sa len necháš unášať po prúde. Ak s nimi budeš neustále bojovať, vedie to k vyčerpaniu a vyhoreniu.

Namiesto neustáleho potláčania emócii ich skús vedome pozorovať. Uvedom si ich, a tiež kde ich na svojom tele cítiš. Pristupuj k nim so zvedavosťou bez akéhokoľvek hodnotenia. Emócie sú často signálom, že sa v tebe deje niečo, čo si vyžaduje pozornosť. (1)

3. Pochopenie a precítenie všetkých emócií je podstatou naplneného života

Pokiaľ sa pred smútkom snažíš utiecť, v konečnom dôsledku ťa aj tak dobehne s ešte väčšou intenzitou. „Emócie sú naši poslovia, pomáhajú nám zorientovať sa v tom, čo vlastne chceme. Ak si ich nedovolíme naplno prežívať, tak s nami napriek tomu hýbu, ale spôsobmi, ktoré možno ani nevnímame a nechceme,“ hovorí psychológ a jeden z našich mindfulness expertov Andrej Jeleník v podcaste Nevyhorení. (2)

Radšej ako utekať je lepšie pristupovať k emóciám so súcitom a netrestať sa za ich prežívanie. Všímaj si, čo cítiš, čo ti beží hlavou (smútok a sklamanie), čo je dôvodom (napríklad nenaplnené očakávania z povýšenia v práci), čo teraz potrebuješ pre seba urobiť. Môže to trvať pár hodín alebo aj dní. Tento proces pomôže hlbšie pochopiť samých seba.

Toxická pozitivita zaslepuje

Valí z každej strany - z televízie, sociálnych médií, aj z blízkeho okolia sa snažia presvedčiť svet (aj seba) o pozitívnom naladení a prežívaní života s ružovými okuliarmi. Iste, nie je potrebné zdieľať s celým svetom každú zlú náladu alebo neúspech.

Tento prístup môže byť z dlhodobého hľadiska neúnosný a v niektorých situáciách vytvárať pocity viny za to, že sa na smútok a bolesť nedokážeme pozrieť pozitívne. Myseľ to unaví oveľa viac, pretože sme vybavení schopnosťou prežívať všetky emócie.

Tým, že sa naučíme spoznať svoju vlastnú bolesť, a reagovať na ňu láskavo a porozumením, namiesto toho, aby sme silné emócie vítali tvrdým bojom proti nim, otvárame sa skutočnému uzdraveniu a novej skúsenosti života; toto je súcit so sebou samým, pre každého tak potrebný.

Ako pracovať so smútkom?

Smútenie je prirodzený proces, ktorý sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Už len uvedomenie si, že neexistuje žiadna správna cesta, ako prekonať smútok, môže byť v tomto procese pomocou.

• Každý človek spracúva smútok inak. Niekto plače, niekto sa utiahne do seba. Najhoršie, čo môžeš niekomu povedať je „plakanie ti nepomôže“, alebo iné utešujúce frázy. Empatia je v tejto situácii vhodnejšia stratégia.

• Nie je hanba požiadať o pomoc, ale treba rešpektovať aj rozhodnutie, keď chce byť niekto sám. Samota lieči, a je zdravé byť z času na čas len sám so sebou, no zároveň je príjemné vedieť, že na blízku je niekto pripravený nám kedykoľvek pomôcť.

• Pristupuj k emóciám všímavo, nechaj si priestor na ich prežívanie namiesto boja, ktorý nedokážeš ovplyvniť. „Napríklad si predstav, že si jednou z lodí v prístave a prichádza búrka. Keď sa zameriaš na to, ako zastaviť búrku, tak ti to nepomôže. Oveľa efektívnejšie je hodiť kotvu, aby som búrku prežil v dostatočnom bezpečí,“ hovorí Andrej Jeleník. (2)

• Pamätaj si, že po daždi vždy vyjde slnko. Silné emócie sú úplne normálne, a mali by byť súčasťou našich životov, nie je dôvod sa za ne hanbiť, ani ich schovávať. Aj najhlbší smútok raz pominie, dôležité je počúvať sa a reagovať naň.

(1) 3 Reasons to Let Yourself Feel Your Emotions

(2) Podcast: Smútok nám pomáha spájať sa s tým, čo je pre nás v živote dôležité