Prežívanie akýchkoľvek emócií, aj tých negatívnych je zdravé a dôležité. Prínos mindfulness sa pozitívne prejavuje aj pri ich regulácii - hlavne v prípade depresií a úzkostí. Účinok mindfulness je porovnateľný s účinkom antidepresív. Potvrdzujú to výsledky výskumov a štúdií, ktorými sme sa v nasledujúcom článku zaoberali.
Keď vznikajú emócie
Ľuboš sa ráno zobudí a zistí, že sa minula káva. Kým sa oblieka, počúva ako deti kričia a odmietajú sa obliecť. Stúpa v ňom hnev a rozmýšľa ako stihne míting v práci o deviatej, keď sa už asi teraz dostane do zápchy. Na ceste do školy ho z cesty vytlačí arogantný vodič. Ľuboš nahnevane zatrúbi a ukáže mu, čo si myslí. Keď konečne dorazí do práce, zistí, že kolega nedokončil podklady, ktoré potrebuje na míting. Vybuchne a na prekvapeného kolegu neprimerane nakričí.
Emocionálne reagovanie: Keď nás emócie ovládajú
Poznatky vyplývajúce z Darwinovej evolučnej teórie hovoria, že emócie, aj tie negatívne, majú svoj význam. Emócie komunikujú informácie dôležité pre naše prežitie a adaptáciu, hrajú významnú rolu v reagovaní a rozhodovaní sa a tiež v medziľudských interakciách.
U mnohých však emócie, a obzvlášť negatívne emócie, môžu byť aj maladaptívne, teda neregulované, situačne nenáležité, podporujúce nevhodné rozhodnutia alebo správanie, ktoré ti neprospieva a môžu vyvolávať medziľudské konflikty. Ak sa zamotáš v cykle myšlienok a emócií, môže napríklad z menšej mrzutosti v tvojej mysli vzniknúť smútok alebo dlhotrvajúci hnev, ktorý ťa potom môže viesť ku konfliktom.
Prínos mindfulness
Prínosom mindfulness pre schopnosť regulácie emócií sa zaoberali mnohé výskumy. V súvislosti s tým sa skúmala aj otázka, či mindfulness vedie k prežívaniu šťastnejšieho života. Mindfulness dokáže zmeniť prežívanie emočnej skúsenosti. Pri praxi mindfulness emócie vznikajú stále, nejde teda o to, že nereaguješ emocionálne, naopak častokrát emócie prežívaš oveľa plnšie, keď si si ich vedomý. Mindfulness však pomáha transformovať emočnú skúsenosť takým spôsobom, aby si vedel/a vedomejšie reagovať a emócie ťa neovládali príliš dlhú dobu.
Výskumníci z Michigan State University našli neurologické dôkazy, že mindfulness pomáha ovládať negatívne pocity, nielen ľuďom, ktorí sú prirodzene všímaví alebo tým, ktorí mali dlhšiu meditačnú prax, ale všetkým ľuďom.
Tím psychológov vedený Yanli Linom skúmal skupinu 68-ich žien, ktoré nikdy predtým nepraktizovali mindfulness. Ukázalo sa, že účastníčky mali rôzne úrovne prirodzenej všímavosti.
Ženy rozdelili na dve skupiny – jedna meditovala a druhá sa zúčastnila jazykovej prezentácie. Potom im ukazovali emočne rušivé obrázky a pomocou EEG pritom merali ich elektromagnetickú aktivitu v mozgu. Účastníčky výskumu dostali inštrukciu vnímať obrázky všímavo alebo prirodzene. Výskum ukázal, že aj keď účastníčky mali nízku úroveň prirodzenej všímavosti, po meditácii ich mozog dokázal do určitej miery ovládať negatívne emócie. Vystavenie sa meditácii pomohlo emočnej časti mozgu rýchlejšie sa zotaviť po vzhliadnutí fotografií.
Výsledky tiež dokázali, že či už účastníci mali nízku alebo vysokú úroveň prirodzenej všímavosti, mozog dokáže vlastným rozhodnutím ovládať negatívne emócie iba do určitej miery.
Meditácia však umožnila účastníkom stlmiť ich negatívne emócie. Efekt meditácie bol oveľa silnejší ako len povedanie si „budem mindful“ u ľudí, ktorí už boli prirodzene všímaví. Zo štúdie vyplýva, že meditácia dokáže zlepšiť emočné zdravie ľudí, a to aj tých, ktorí nie sú všímaví prirodzene.
Výskum Zindela Segala, PhD. a jeho kolegov z University of Toronto sa zameral na zistenie, či mindfulness tréning dokáže zmeniť emočnú skúsenosť, obzvlášť pri smútku. Výskumníci náhodne rozdelili 36 ľudí do dvoch skupín.
Prvá skupina prešla 8 – týždňovým MBSR (mindfulness based stress reduction) tréningom a druhá skupina slúžila ako kontrolná. Obidvom skupinám ukázali filmové klipy - najprv neutrálne a potom smutné. Účastníci hodnotili úroveň svojho smútku na škále 1 - 5. Obidve skupiny uviedli podobnú úroveň smútku. Avšak scany EEG po pozretí klipov ukázali významné rozdiely v mozgoch oboch skupín. Kontrolná skupina mala viac aktivovanú ľavú časť mozgu, vrátane oblasti pamäti, vyhľadávania, jazyka a čo je najdôležitejšie, seba-vzťahovania. Na druhej strane, skupina ľudí, ktorí dostali mindfulness tréning, mala vyrovnanú aktivitu v oboch častiach mozgu – v pravej aj v ľavej. Táto skupina ukázala menej seba-vzťahovania, aj keď prežívali tú istú emóciu ako ľudia v druhej skupine. Výsledky tohto výskumu ukázali, že mindfulness pomáha ľuďom vidieť emócie zo vzdialenejšej perspektívy, a to redukciou aktivity v oblasti mozgu asociovanej so sebou.
Mindfulness pomáha aj ľuďom s poruchami regulácie emócií, a teda pri úzkostných a depresívnych stavoch, ľudia sú schopní myslieť jasnejšie a vytvárať stratégie riešenia ich problémov bez emocionálneho rušenia. Dokonca pri niektorých depresívnych stavoch sa ukazujú účinky tréningu mindfulness (tzv. mindfulness based cognitive therapy - MBCT) na porovnateľnej úrovni ako antidepresíva, no bez vedľajších účinkov liekov.
Prax mindfulness tiež zvyšuje emocionálnu inteligenciu ľudí, keďže zvyšuje schopnosť porozumieť vlastným emóciám, spoznať emócie iných a posilňuje schopnosť do istej miery kontrolovať svoje emócie.
Na záver môžeme povedať, že emócie majú v živote významnú úlohu a nie je dobré ich potláčať. Práve pomocou mindfulness dokážeš lepšie regulovať negatívne emócie (napr. smútok, hnev, strach) a viac si vychutnať emócie pozitívne ako napríklad radosť. Život sa tak stáva plnší a spokojnejší.
Autorka: Eva Zavacká
Zdroje:
https://www.medicalnewstoday.com/articles/313216.php#4