Sú časy, keď sa nemôžeme stýkať s inými ľuďmi, ale môžeme sa zbaviť pocitu osamelosti. Emma Seppala píše o bolesti, ktorú spôsobuje osamelosť a ponúka 8 cvičení a tipov, ako sa vyrovnať so samotou.
Osamelosť nás zraňuje. Väčšina z nás to pozná z vlastnej skúsenosti. Najmä v tomto období karantény sa mnohí ľudia môžu cítiť osamelo. S príchodom technológií a sociálnych médií a neustále sa zvyšujúcou rýchlosťou života sa môžeme v niektorých ohľadoch cítiť viac v spojení, ale na druhej strane ten pocit z „ľudskosti“ pri stretnutí sa s človekom tvárou v tvár sa pomaly vytráca.
Jedna sociologická štúdia naznačuje, že odpojenie sa od ľudského kontaktu je momentálne v spoločnosti na vzostupe, pričom každý štvrtý Američan má pocit, že sa nemá s kým porozprávať o osobných problémoch. Osamelosť je preto hlavným dôvodom, prečo ľudia vyhľadávajú terapiu.
Ďalšia štúdia naznačuje, že osamelosť je aj rizikovým faktorom úmrtnosti. Ako som píšem v predchádzajúcich príspevkoch, sociálne vzťahy sú rozhodujúce pre naše zdravie a pohodu, rovnako ako aj pre zraniteľnosť, ktorá je našou základnou zložkou intimity.
Ako ľudské bytosti kvitneme v komunite, keď sme v spojení s inými ľuďmi, keď dávame a dostávame lásku. So študentmi zo Stanfordu som robila prieskum. Pýtala som sa, ktorá jednotlivá aktivita im priniesla najväčšie naplnenie a najčastejšou odpoveďou bolo trávenie času s priateľmi a blízkymi.
Nie je prekvapujúce, že osamelosť zraňuje. Štúdia zobrazovania mozgovej aktivity ukázala, že pocit sociálneho vylúčenia skutočne aktivuje matricu neurálnej bolesti. Niekoľko štúdií v skutočnosti ukazuje, že ostrakizovanie iných nás bolí rovnako ako to, keď sme ostrakizovaní sami. Môžeme teda predpokladať, že podobným spôsobom je aj osamelosť spojená s matricou bolesti.
Z istého pohľadu sme všetci v zásade sami. Na svet prichádzame sami, a rovnako tak ho opúšťame. Všetci sme nezávislými entitami s vlastnými myšlienkami, pocitmi a emóciami, ktoré nikto iný nedokáže úplne pochopiť alebo zažiť bez ohľadu na to, koľko máme priateľov.
Na druhej strane sme vždy úplne prepojení s inými ľuďmi bez ohľadu na to, ako málo priateľov by sme mohli mať. Sme v spojení s miliónmi ľudí na celom svete prostredníctvom zložitej siete ekonomických a sociálnych vzťahov, ktoré nám prinášajú jedlo na stôl a odev na tele. Sme doslova spojení s každou ďalšou ľudskou bytosťou, ktorá s nami zdieľa tú istú ekosféru, jednoducho vzduchom, ktorý dýchame. Sme v kontakte s každou ďalšou osobou a zvieraťom na planéte pri zemi, po ktorej kráčame. Sme na jednej strane sami a na strane druhej hlboko prepojení.
Keď sa ťa zmocní bolesť z osamelosti, tu je niekoľko pomôcok, ktoré ti môžu pomôcť vybudovať si voči nej odolnosť.
Spoj sa so samým sebou na 100 %
Väčšina z nás sa naučila odpútať pozornosť v okamihu, keď pociťuje nepríjemné emócie, ako napríklad keď sa objaví pocit osamelosti. Vieme sa zapojiť do „zdravých“ foriem rozptýlenia, ako je čítanie, cvičenie alebo práca, ale aj „nezdravých“ foriem rozptýlenia, ako je prejedanie sa, pitie alkoholu alebo hodiny sledovania televízie. Aj keď tieto možnosti môžu poskytnúť dočasnú úľavu, často vedú k ďalším problémom, ako je priberanie na váhe v prípade prejedania sa alebo pitia, či vyčerpanie a vyhorenie v prípade nadmerného cvičenia, alebo prepracovanie či dokonca závislosť.
Navyše, ako vysvetlil profesor na Harvarde Dan Wegner, keď sa snažíme niečomu účelovo odolávať, tým dlhšie to v nás pretrváva. Tým, že odvrátime pozornosť od základného problému, sa nedostávame k jeho koreňom.
Na druhej strane deti často dajú svojim emóciám voľný priebeh. Aj keď dospelí to môžu označovať za nezrelý spôsob správania sa, deti veľmi rýchlo prekonávajú negatívne emócie a dokážu prechádzať na ďalšiu vec, akoby sa nič nestalo. Dospelí ľudia v snahe zahrabať a ovládnuť svoje emócie ich často nosia v sebe po celé roky. Lenže ponechanie emócie prejaviť sa a venovanie jej plnej pozornosti môže viesť k tomu, že sa jej nakoniec zbavíme.
Tu sú tri cviky pre vysporiadanie sa s pocitom samoty:
1. Nechaj emóciám voľný priebeh
Nechaj emóciu dostať sa do centra pozornosti. Najmä ak ste zvyknutí odreagovať sa od svojich pocitov, môže byť toto cvičenie nepríjemné.
Ale ak precítiš svoju emóciu na 100 %, môže cez teba prejsť oveľa rýchlejšie: Sleduj pocity, ktoré emócia vyvoláva, všímajte si myšlienky, ktoré prináša, plačte, ak sa ti tlačia do tváre slzy. Pripustite si tento diskomfort.
2. Ponor sa do ticha
Ticho je pre niektorých ľud náročné, dokonca ho považujú za strašidelné. Zvykli sme si totiž na televízory, ktoré hrajú na pozadí, zvonenie autorádia, prehrávanie iPodov, pípanie textových správ, zvonenie mobilných telefónov, upozornenia z Facebooku, tweetovanie či príchod e-mailov.
Stanov si časový limit, v ktorom sa ponoríte do ticha, napríklad pol hodiny. Ak si praješ, môžete sa počas tejto doby poprechádzať alebo sa uvoľnene venovať nejakej aktivite, napríklad plávaniu. Zaisti, aby ťa takáto aktivita nerozptyľovala. Vyberte si niečo, čo ti umožní byť v tichu. Buďte čo najviac v spojení so všetkým okolo seba a vo svojom vnútri.
3. Začni meditovať
Meditácia sa už nepovažuje za exotickú, ezoterickú alebo mystickú činnosť a stala sa mainstreamom. Aj keď je meditácia veľmi jednoduchá, môže si vyžadovať aj veľkú odvahu.
Jednoducho buď prítomný pri vnemoch, myšlienkach a emóciách, ktoré vznikajú, bez toho, aby si sa ich snažil ovládať alebo meniť. Pozorujte ich s láskavosťou matky, ktorá sleduje svoje dieťa pri hre. Buďte trpezliví. Ak sú emócie nepríjemné, zhromaždite svoju odvahu, silu, húževnatosť a trpezlivosť. Stanovte si časový limit a nevstaňte, kým neuplynie tento čas. Môžete začať s piatimi minútami a nakoniec sa dopracovať k sedeniam po 20 alebo 30 minút.
Ak chceš rovno prejsť na ďalší bod, pretože samotná predstava 100 % prítomnosti tvojich pocitov znie príliš ťažko, nezabudni, že prítomnosť umožňuje emóciám prechádzať, zatiaľ čo v rozptyľovaní sa možno iba držíte tohto pocitu alebo ho dokonca prehlbujete.
Okrem toho v nedávnej štúdii vedci zistili, že prítomnosť v tom, čo sa deje, bez ohľadu na to, ako nepríjemná je táto skúsenosť, býva príjemnejšia ako neprítomnosť. Tieto zistenia naznačujú, že sme v skutočnosti šťastnejší, ak sa nerozptyľujeme od prítomných momentov, bez ohľadu na to, ako veľmi sa nám to nepáči.
Pestuj si vnútorné a vonkajšie prepojenie
Výskum naznačuje, že výhody spoločenského prepojenia, ktoré sa odrážajú v psychickej pohode a fyzickom zdraví, nezískavame z počtu priateľov, ktorých máme, ale z nášho vnútorného a subjektívneho pocitu spojenia s ostatnými.
Inými slovami, mohli by sme mať iba jedného priateľa alebo vôbec žiadnych priateľov, ale ak sa cítime zvnútra spojení, potom z toho čerpáme všetky tie výhody. Toto zistenie je povzbudzujúce, pretože čokoľvek, čo začína v našom vnútri, je predsa v našich rukách.
4. Dbaj o starostlivosť o telo
Ako súčasť nášho rozptýleného životného štýlu často neposlúchame svoje vlastné telo. Jeme nesprávne jedlá, pijeme alkohol, chodievame spať neskoro a zabúdame na cvičenie alebo cvičíme až príliš. Tiež v sebe nosíme falošnú predstavu, že pohoda nášho tela je nezávislá od pohodlia našej mysle. To však nie je pravda.
Každý, kto sa začal zdravo stravovať alebo pravidelne cvičiť, vie, že keď sa začneme starať o svoje telo, cítime sa prirodzene lepšie a s pozitívnym stavom mysle sa zmení celý náš pohľad na život. Ako mi raz povedala moja priateľka, ktorá práve prechádzala rozvodom: „Ak je moja myseľ v poriadku, potom je všetko v poriadku.“ Jedným z najlepších spôsobov starostlivosti o našu myseľ je starostlivosť o naše telo.
5. Slúž
„Buď láskavý, pretože každý, koho stretnete, bojuje v ťažkej bitke, o ktorej nič neviete“ je citát, ktorý platí pre každého z nás. Vždy niekto trpí viac ako my. To nám dáva príležitosť pristupovať k ostatným s láskavosťou a zmyslom pre službu. Bez ohľadu na to, aké sú naše možnosti, kedykoľvek môžeme ostatným pomôcť čo i len úsmevom alebo niečím viac.
Služba je veľmi jednoduchá. "Pomôž aspoň jednej osobe včas a vždy začni s osobou blízko seba," povedala raz matka Tereza. Či už je to človek, ktorý pracuje s registračnou pokladňou v obchode s potravinami alebo tvoj sused, aj jeden malý prejav láskavosti môže niekomu spríjemniť deň. Môžeme slúžiť ľuďom, zvieratám alebo dokonca prírode.
Nech už natrafíš na čokoľvek, tvoj akt služby je aktom spojenia, ktorý pomôže zbaviť sa pocitu osamelosti. Výskum ukazuje, že súcit a služba môžu mať pre nás obrovský prínos. Často, keď sa cítime na dne alebo sami, náš pohľad a náš vesmír sa veľmi zúžia. Pomoc iným môže okamžite zmeniť našu perspektívu a znovu nás nabiť energiou, preto je súcit spojený s blahobytom. Ako povedal Mahátma Gándhí: „Najlepším spôsobom ako sa nájsť, je stratiť samého seba v službe ostatným.“
6. Spoj sa s prírodou
Ak je spojenie sa s ľuďmi pre teba náročné, spoj sa s prírodou. Nedávna štúdia ukázala, že prechádzky v prírode môžu zvýšiť náš pocit pohody, a to aj v prípade depresie. Iná štúdia zas dokázala, že pobyt v prírode zvyšuje náš pocit prepojenosti a blízkosti a dokonca nás robí starostlivejšími a pripravenými zdieľať tieto pocity s ostatnými.
Prepojenie s prírodou môže pomôcť rozšíriť tento pohľad a inšpirovať nás k pocitu úžasu už len pri pohľade na krajinu. Pestovanie si tohto pocitu užasnutia v prírode môže tiež pomôcť rozšíriť našu perspektívu. Výskum pocitu úžasu, ktorý je často inšpirovaný krásnymi prírodnými scenériami, ako je hviezdna obloha alebo obrovský horizont, naznačuje, že úžas spomaľuje naše vnímanie času tým, že nás vnáša do prítomného okamihu, a zvyšuje tým náš pocit pohody.
7. Praktizuj meditáciu milujúcej láskavosti
Toto cvičenie je meditáciou určenou na zvýšenie nášho pocitu lásky a láskavosti voči ostatným. Štúdia, ktorú som absolvovala v Stanforde, preukázala, že aj sedem minút tohto cvičenia môže spôsobiť, že sa budeme cítiť hlbšie v spojení s ostatnými. Prečítaj si pokyny k meditácii milujúcej láskavosti tu.
8. Zamiluj sa do seba
"Ak sa skamarátiš sám so sebou, nikdy nebudeš sám," napísal Maxwell Maltz. Často utekáme od samoty z rovnakých dôvodov, z ktorých utekáme pred samotou. Bojíme sa byť sami. Ale byť sám znamená tiež robiť to, čo chceš. Môžeš tancovať vo svojom vlastnom rytme, jesť všetko, na čo máš chuť, pozerať sa na filmy, ktoré si chceš pozrieť, a robiť rozhodnutia, ktoré sú úplne a len tvoje!
Byť sám je často jediný čas, kedy si môžeme skutočne oddýchnuť, nerozrušený, nestimulovaný prostredím a ostatnými ľuďmi.
Audrey Hepburn povedala: „Veľmi často musím byť sama. Bola by som celkom rada, keby som od sobotňajšej noci do pondelkového rána strávila čas sama vo svojom byte. Takto sa nabíjam.“
Byť sám môže byť veľkým zdrojom dopĺňania energie a dokonca blaženosti. Pod myšlienkami a emóciami sa nachádza obrovský oceán ticha, pokoja a pohody. Všetci tento oceán občas navštívime: Niekedy to môžeme zažiť, keď sa myšlienkami zatúlame pri západe slnka alebo keď sa zobudíme skôr ako myšlienky zaplavia našu myseľ alebo keď konáme službu alebo lásku, meditujeme alebo sa modlíme. Čím viac tohto priestoru dokážeme získať, tým viac pohody preniká aj do zvyšku nášho dňa.
Nakoniec vedz, že nie si sám/sama. Všetci sme hlboko zraniteľní. Toto poznanie samo osebe môže otvoriť tvoje srdce a nechať ťa spojiť sa so všetkým. Bolesť z osamelosti je navyše taká, ktorá ti dáva obrovskú hĺbku a empatiu.
Elisabeth Kübler-Ross, ktorá celý život pracovala s umierajúcimi pacientmi, napísala: „Najkrajší ľudia, ktorých poznáme, sú tí, ktorí poznali porážku, poznali utrpenie, poznali boj, poznali stratu a našli si svoju cestu z hlbín. Tieto osoby majú v sebe vďačnosť, citlivosť a chápanie života, ktoré ich napĺňa súcitom, jemnosťou a hlbokou láskou. Krásnych ľudí nestretneš len tak.“ Každá ťažká skúsenosť nás môže urobiť hlbšími, múdrejšími, súcitnejšími a vďačnými a v konečnom dôsledku šťastnejšími a naplnenejšími.
Článok je voľný preklad z anglického originálu, ktorý bol bol pôvodne publikovaný na EmmaSeppala.com.
Comments