V tradičných textoch o meditácii všímavosti sa rozlišuje päť prekážok, ktoré ti bránia byť v prítomnosti tak pri meditácii, ako aj v každodennom živote. Ktoré sú to a ako ich účinne zvládať, aby si našiel svoj vnútorný pokoj?
Prekážky, ktoré ti bránia plne prežívať prítomnosť sú: žiadostivosť (desire), odpor a zlá vôľa (ill-will), ospalosť a otupenosť (sloth and torpor), nepokoj a obavy či výčitky (restlessness and worry) a pochybnosti (doubt).
Žiadna z týchto prekážok nie je znakom nášho zlyhania, viny alebo charakterovej vady a pod. Nemusíš si ich vyčítať, sú to prirodzené reakcie na niektoré situácie. Vďaka všímavosti ich môžeš účinne zvládať k svojmu prospechu.
Žiadostivosť
Týka sa zmyslovo príjemných vecí, osôb alebo miest, ale aj žiadosti po sláve, uznaní, moci a pod. Pokiaľ nie je prítomná všímavosť, myseľ na týchto veciach (osobách, situáciách, pocitoch, názoroch a pod.) ľahko priľne a vzniká stres z predstavy, že dotyčnú vec stratím, alebo ju vôbec nezískam.
Žiadostivosť je možné zvládať rozvíjaním schopností pustiť to, čo nie je možné udržať, a ochotou prijať, že niečo jednoducho získať nemôžem. To sa nijako nevylučuje s jasným zámerom dosiahnuť niečo prospešné pre mňa alebo pre druhých.
Ak sa neobjavuje lipnutie, nestresuješ sa predstavou neúspechu. V takom prípade dokážeš uznať, že môže prísť aj neúspech, a účinne mu tak predchádzať. Ak neúspech skutočne príde, netrápiš sa tým príliš dlho, neobviňuješ seba ani druhých, naopak poučíš sa z chýb a berieš to ako novú skúsenosť, ktorá prináša nové možnosti.
Odpor a zlá vôľa
Zahŕňajú celú škálu stavov od ľahkej frustrácie a podráždenie, až po silnú nenávisť, zatrpknutosť, odpor, sklamanie. Môže sa týkať ako osôb (vrátane seba samého a svojich vlastností), tak i nepríjemných vecí, miest a situácií. Všetky formy odporu vyvolávajú stres.
Pokiaľ nie je prítomná všímavosť, vedie odpor a zlá vôľa k ďalším myšlienkam, emóciám a činom, ktoré vyvolávajú ešte väčší odpor a tak sa stres len ďalej posilňuje. Odpor a zlú vôľu je možné zvládať rozvíjaním priateľského záujmu k sebe a k druhým (a všeobecne k situáciám, ktoré prežívam). Tým sa rozvíja schopnosť prijímať situácie, ktoré nejde zmeniť.
Vďaka prijatiu a následnému upokojeniu, je tiež ľahšie nájsť spôsob, ako zmeniť to, čo zmeniť ide. V oblasti medziľudských vzťahov sa priateľský záujem a prijatie nijako nevylučuje so schopnosťou držať si svoje hranice a vyjadrovať nesúhlas s konaním či názorom druhého. Napomáha však rešpektujúcemu porozumeniu druhému človeku a zvyšuje šancu, že sa dosiahne riešenie, v ktorom budú spokojné všetky strany.
Únava a otupenosť
Zahŕňajú stavy od ľahkej ospalosti a straty záujmu až po stavy ťažkej depresie či vyhorenia. Všímavosť k týmto ochoreniam pomôže odhaliť, že ide iba o prechodné stavy, ktoré nepotrvajú večne a že náročnejšie úlohy a rozhodnutia bude lepšie odložiť, až bude naša myseľ sviežejšia.
Zvládanie únavy a otupenosti záleží na ich type a intenzite. Niekedy je najlepšie si jednoducho oddýchnuť. Niekedy pomôže fyzická aktivita. Inokedy schopnosť vnímať veci so záujmom, detskými očami, akoby si ich videl prvýkrát. V ťažších stavoch môže pomôcť rozvíjanie vďačnosti, cielené hľadanie činností, ktoré ti dávajú zmysel a radosť, či prijímanie podpory blízkych.
Nepokoj a obavy či výčitky
Označujú stav, v ktorom myseľ neustále preskakuje z témy na tému ako splašená opica. Nepokoj je často spojený s pocitmi úzkosti, neistoty a nadmernou aktivitou vnútorného kritika, ktorý ti vyčíta, čo si urobil zle, a núti ťa neustále si s obavami premietať, čo sa môže pokaziť.
Všímavosť pomáha udržať si odstup od výčitiek, kritizovania sa a katastrofických scenárov. Vníma ich ako odhady alebo dohady, ktoré myseľ ponúka, nie ako nepochybné fakty, ktorým musíš veriť. Ďalej je pomocou priateľského záujmu k sebe (čiže seba-láskavosti) možné vytvárať vo svojom vnútri prostredie bezpečného prijatia či vnútorného domova, v ktorom sa vnútorný kritik môže postupne začať upokojovať a stáva sa skôr opatrným priateľom, ktorý ťa varuje pred možnými chybami.
Pochybnosti
Môžu sa týkať meditácie - napr. "Má to zmysel?", "Nemal by som robiť niečo dôležitejšie?", "Robím to dobre?" a podobne. Ale tiež akýchkoľvek iných situácií spojených s neistotou, aké konanie, je to správne.
Myseľ sa prirodzene snaží znižovať neistotu tým, že analyzuje situáciu a hľadá nové informácie. Pochybnosti teda, rovnako ako ostatné prekážky, nie sú "zlé", záleží však na ich miere. Niekedy sa myseľ stále dokola snaží riešiť situáciu, ktorú na základe dostupných poznatkov nie je možné racionálne vyriešiť, alebo kladie otázky, na ktoré nemožno odpovedať.
Ak je prítomná všímavosť, môžeš začať sledovať samotný stav neistoty a prijať ju. Prijatie neistoty vedie k upokojeniu a trpezlivosti. Často sa objavia nové možnosti, ktoré myseľ predtým vďaka prílišnému rozrušeniu nenašla. A niekedy je najlepším riešením trpezlivo počkať, ako sa situácia vyvinie.
Všetky prekážky je možné zvládať a učiť sa z nich pomocou nasledujúcich krokov:
1. Rozpoznanie prekážky - niekedy ju jednoducho stačí len pomenovať
2. Prijatie prekážky - je možné ju uznať a zaujať k nej postoj priateľského záujmu? Ak nie, nevadí - jedná sa o formu odporu, ktorý môžeš tiež preskúmať
3. Preskúmanie prekážky - aké myšlienky, emócie, telesné vnemy a vzorce správania vyvoláva?
4. Nestotožňovanie sa s ňou - prekážky nie sú trvalé súčasti našej osobnosti. Sú to len dočasné procesy, ktoré sa objavia, chvíľu ťa ovplyvňujú, a po čase opäť zmiznú.
Autor: Honza Burian
Preklad: Nikola Sadloňová