Ak sa otvoríme chvíľam, keď prežívame strach a pochybnosti o sebe samých ako rodičoch, môžeme zmierniť tlak vyvíjaný na nás a ukázať sa pred svojimi deťmi ukázali ako tí silní. Píše Elizabeth Torres.
Moje spomienky na materstvo sú naplnené okamihmi pochybností o sebe samej. Každá matka na svete si prechádza pochybnosťami. Vzhľadom na všetky predstavy o tom, čo je pre deti najlepšie, je naozaj ľahké skĺznuť do pochybností o svojich rozhodnutiach. Nech už to sú obyčajné alebo zdanlivo „veľké rozhodnutia“, vždy sa ľahko zamotáme v negatívnych emóciách, ktoré spúšťajú pochybnosti.
Jedna klientka strávila so mnou istý čas hovoriac o tom, že ona, jej manžel a jej syn nemajú zaužívaný zvyk večerať spolu. U nich v rodine bolo vzhľadom aj na rozvrh úplne normálne, že syn sa najedol ešte predtým, než sa otec vrátil domov. Napriek tomu však klientka mala každý deň výčitky, že toto skrátka nie je v poriadku. Ukázalo sa, že to bolo úplne v pohode, nakoľko zo syna vyrástol úspešný mladý človek a majú perfektný vzťah. Keď sa pozrieme späť do svojej minulosti, stáva sa, že sa nám zdá až hlúpe, nad akými vecami sme sa trápili.
Časopisy, noviny a internet často prichádzajú s príbehmi z výsledkov výskumu, ktoré ukazujú, ako nejaká činnosť alebo správanie boli spojené s určitým výsledkom, aj keď neexistujú jednoznačné dôkazy o tom, že to bolo príčinou tohto výsledku. Avšak najlepším testom, či niečo zafunguje v tvojej rodine, je vyskúšať to konkrétne pre tvojej rodinu.
Aké pekné by bolo mať krištáľovú guľu, ktorá ti s istotou prezradí, že ktorá voľba bude „správnou voľbou“ a že všetko dopadne v poriadku. Myseľ dokáže mnohé veci nafúknuť a vnuknúť nám pocit o enormnom riskovaní vývoja a pohody našich detí. Pri hľadaní istoty a pri strachu z našich pochybností si môžeme spôsobiť mnoho utrpenia. Preto je užitočné pripomenúť si, že deti sú odolné a že s nimi môžeš byť odolná aj ty. Vždy sa môžeš rozhodnúť pre iné riešenie, keď výsledky nesplnia tvoje očakávania.
Prečítaj si, prečo rodičia potrebujú súcit so sebou samými.
Keď je prítomný strach
Rovnako ako pochybnosti o sebe samej, aj strach je ďalšou hlavnou témou v rodičovstve. Pri tom množstve správ o hrozných veciach, ktoré sa dejú, je naozaj veľa vecí, ktoré vzbudzujú strach. Pridaj k tomu „cestovanie v čase“ v tvojej mysli, myšlienky na to, čo sa mohlo alebo by sa mohlo stať, a hneď máš kopec obáv. Používanie všímavosti, najmä pravidelné precvičovanie všímavosti myšlienok a pocitov, ti môže pomôcť vystúpiť z tohto autopilota a zistiť, či náhodou netrpíš zbytočne.
Zameranie tvojej mysle môžeš kedykoľvek zmeniť. Strach nie je znakom toho, že sa obávaný výsledok naozaj nastane. Predstavy, ako čelíš niečomu, čoho sa bojíš, pričom ono sa to práve nedeje, sú často zbytočnou stratou energie a môžu viesť k sebaodsúdeniu.
Moje obľúbené mantry „Len pre tento okamih“ a „Len tu a práve teraz“ mi skutočne pomáhajú dostať sa preč z mojich myšlienok a vrátiť sa späť do toku života. Keď sa pristihneš, že sa snažíš myslieť „na to zlé“, musíš sa rozhodnúť presmerovať myseľ na to, čo je teraz, čo je priamo pred tebou, a nechaj strach ustúpiť do pozadia. A keď ťa myšlienky opäť vedú späť, opäť sa zameraj na prítomnosť.
Pochopila som, že keď cítim strach, musím načrieť do hĺbky, aby som sa posunula k veciam, ktoré si vážim. Nemusím sa zbaviť strachu, aby som sa cez strach dostala. Môžem načrieť do hĺbky svojho vnútra a viesť so sebou pozitívny vnútorný rozhovor.
Odkrytie svojej odvahy
Odvaha sa často popisuje spôsobom, ktoré vyzerajú tak, akoby sme vôbec nemali mať strach. Materstvo si vyžaduje odvahu od samého začiatku. Možno do neho vhupneme so sladkými predstavami, ale čoskoro prídeme na to, koľko je toho, čomu musíme čeliť a koľko je toho, čo nás môže vystrašiť alebo zastrašiť.
V týchto chvíľach je užitočné zastaviť sa a uvedomiť si chvíle, kedy si bola odvážna. Uvedomenie si toho, že si sa aj napriek strachu pustila do vecí, pomáha zvyšovať pocit dôvery v seba samú.
Jedna moja klientka sa obávala, či dokáže byť odvážna, keď bude pomáhať svojej štvorročnej dcére po operácii a bude s ňou ponocovať v nemocnici. Všimla si, že svoje ustráchané myšlienky často chápala tak, že nedokáže nájsť odvahu. Boli akýmsi zlým znamením. Keby sa však teraz nechala pohltiť týmito myšlienkami, ako by dokázala svojej dcére pomôcť?
Úzkostlivé očakávania môžu podkopať smelosť každého z nás.
Táto klientka tiež mala nepríjemné pocity z toho, že ju ovládal strach. Povzbudila som ju k tomu, aby dokázala oceniť samú seba pri pociťovaní strachu slovami: „Je to naozaj ťažké. Ale je to v poriadku." Uznať takúto jednoduchú skutočnosť je lepšie, než sa obviňovať, že je zlá matka pre všetok strach a negatívne myšlienky. Nikto nechce prežívať náročné situácie a v živote je toho toľko veľa ťažkého. Ale je naozaj v poriadku priznať si to.
Voľba odvahy
Vždy si spomeniem na jeden z najhlbších momentov, keď som sa rozhodla byť statočná, keď sa ukázalo, že dokážem byť odvážna. Práve som kúpala svojho malého syna, keď v tom som začula, ako moja druhá malá dcéra vo vedľajšej miestnosti spadla. Rozbehla som sa za ňou a zistila som, že sa udrela a rozbila si bradu. Krv bola všade a ostala som vydesená. Bol to jeden z tých okamihov, keď som sa ako matka obávala, že toto nezvládnem. Bola som vydesená.
Napriek nutkaniu plakať a utiecť niekde do kúta som svoju dcéru upokojila a umyla ju. Potom som zavolala doktorovi, ktorý mi odporučil, aby som ju vzala na pohotovosť, či nepotrebuje stehy. Potom som zavolala manželovi a povedala mu, nech všetko nechá tak a príde domov. Povedala som mu, že s ňou musí ísť na pohotovosť.
Niekoľko minút po tom, čo som s ním dohovorila, mi došlo, že chcem, aby ma moje deti videli ako silnú. Zaujímalo ma, aký odkaz zanechám svojej dcére, ktorá sa opierala o mňa a moje upokojenie, ak ju pošlem preč s jej otcom, ktorý práve prišiel domov uťahaný z celého dňa v práci. Určite by jej to neublížilo, ale uvedomila som si, že v tom bola moja príležitosť. Nakoľko som sa toho obávala, požiadala som manžela, aby zostal s naším synom, a vzala som dcéru na pohotovosť. Po pár stehoch a o niekoľko hodín neskôr sme boli späť doma a bolo nám dobre.
Odvaha a dôvera nie sú niečím, čo máte alebo nemáte. Pamätajte na rastové zmýšľanie. Môžeme opakovane meniť naše rozhodnutia o tom, čo chceme pre seba alebo pre svoje dieťa, bez ohľadu na prvú reakciu našej mysle.
Keď si pripomenieme takéto chvíle, rozhodnutia, ktoré sme vtedy urobili, nás vedú k odvahe a dôvere. Ďalší dar materstva. Tam, kde som kedysi chcela utiecť, som dokázala skrotiť svoje obavy, a to vrátane pavúkov, včiel a hadov. Materstvo nám môže ukázať, aké odvážne dokážeme byť.
Článok je voľným prekladom pôvodnej anglickej verzie Cultivating Courage and Confidence in Motherhood. Autorka: Elizabeth Torres, Psy.D. ABPP. v roku 2019 vydala k téme knihu Just This Moment: A Guide for Moms Who Want to Enjoy Parenting, Raise Great Kids and THRIVE!.