• Michel Struharova

Prázdne prežívanie (languishing) je rastúci problém: 7 príznakov, že ho zažívaš tiež

Ak sa cítiš zle, ale nedá sa to nazvať depresiou, je dosť možné, že ide o stav stagnácie, prázdnoty, ktorá v angličtine dostala názov “languishing”. Ide o syndróm podobný vyhoreniu a stále viac ľudí zažíva tento jav v globálnom meradle. Odborníci vysvetľujú, čo vlastne pocit prežívania je a ako sa s tým vysporiadať. Tu sú ich odpovede.


languishing prežívanie

Čo je to “languishing”?

V modernej psychológii sa stav stagnácie a prežívania považuje za opak rozkvetu. Podľa psychológa Coreyho L. M. Keyesa, Ph.D., ktorý termín “languishing” popísal vo svojom výskume z roku 2002 s názvom „Kontinuum duševného zdravia: Ako prejsť v živote od prežívania k rozkvetu.“, je táto prázdnota „chýbajúce duševné zdravie a duševná choroba“.


V zásade je to napríklad nedostatok pozitívnej duševnej pohody bez diagnostikovateľnej duševnej choroby alebo veľkej depresívnej epizódy.


S nárastom problémov v oblasti duševného zdravia počas pandémie COVID-19 sa tomuto pojmu opäť venuje pozornosť. Ako hovorí docentka pre ľudský rozvoj a expertka na súcit so sebou Kristin Neffová, Ph.D., prázdne prežívanie je podobné syndrómu vyhorenia v tom, že môže prispieť k pocitom otupenosti, nedostatku motivácie, vyčerpaniu a čakaniu, kedy toto obdobie skončí. „Cítiš sa akosi zaseknutý - a myslím, že dôvod, prečo sa teraz tejto téme venuje toľko pozornosti, je to, že zaseknutý je vlastne celý svet.“


7 príznakov prázdneho prežívania (languishing)


1. Izoluješ sa

Podľa klinickej psychologičky a autorky knihy Nervózna energia, Chloe Carmichaelovej, Ph.D., je jedným z varovných signálov prežívania stiahnutie sa, odrezanie sa od systému podpory a izolovanie sa — najmä ak si typicky extrovertná osoba.


2. Cítiš, že všetko robíš povrchne a bez nadšenia

Ak robíš veci „bez nadšenia“, je to znateľný znak prázdneho prežívania. Ako poznamenáva Carmichaelová, môže to dokonca vyzerať tak, že nemáš stanovené žiadne konkrétne ciele alebo žiadne výzvy, ktorým musíš čeliť. „Nechávaš sa len tak unášať zo dňa na deň,“ vysvetľuje. „Ale ľudské bytosti nabíja, keď čelia výzvam, pričom majú prirodzenú, zdravú potrebu rásť a nie len prežívať zo dňa na deň.“


3. Otupenosť

Podobne ako pri strate nadšenia môže prežívanie vyústiť do otupeného pocitu: nie si v skutočnosti smutný alebo rozrušený, ale rozhodne nie šťastný alebo dokonca nadšený. „Tento pocit otupenosti, vyhorenia a nedostatku motivácie tvorí živnú pôdu pre prežívanie v prázdnote,“ hovorí Neffová. „Nedokážeš vstať z postele, vlastne nevieš, čo máš robiť, cítiš sa ako v hmle, v opare — ako keď šliapeš vodu."


4. Nízka sebaúcta

Ako vysvetľuje Carmichaelová, nízka sebaúcta a prežívanie sa môže stať cyklickým problémom. Ľudia, ktorí trpia prázdnym prežívaním, môžu „takmer zaujať postoj k svojmu životu, že sa prestanú zameriavať na svoj rast alebo hodnotu, alebo sa dokonca prestanú o seba celkovo starať," hovorí. „Následne človek svojim správaním degraduje pocit vlastnej hodnoty.“ Táto behaviorálna degradácia môže vyzerať ako boj so základnými úlohami.


5. Boj so základnými úlohami

Typ otupenosti, nedostatku motivácie a nízkej sebahodnoty, ktorý sa prejavuje u ľudí s pocitom prázdneho prežívania, sa môže prejaviť v ťažkostiach plniť tie najzákladnejšie úlohy, najmä v súvislosti s hygienou. „Možno sa prestaneš pravidelne sprchovať, pretože hygiena je spojená aj s náladou," hovorí Carmichaelová.


6. Nepokoj

Ďalšou charakteristikou prázdneho prežívania je podľa Neffovej nepokoj. Opisuje to ako pocit podráždenosti, keď máš obrovské množstvo energie, no nevieš, čo s ňou. Je to „ako škrečok behajúci donekonečna vo svojom koliesku“.


7. Absencie v práci

A napokon je podľa pôvodného Keyesovho výskumu prežívanie spojené s vysokou pravdepodobnosťou výskytu veľkej absencie v práci (šesť a viac za mesiac) či obmedzovanie práce, čo účastníci štúdie pripisovali svojmu duševnému zdraviu.


príznaky languishing - prázdneho prežívania

Languishing vs. depresia

Napriek podobnosti existujú medzi prázdnym prežívaním a depresiou rozdiely. Depresia je duševná choroba, pri ktorej možno prežívanie chápať skôr ako stav bytia alebo pocitu. „Prežívanie sa môže stať chodením po tenkom ľade,“ hovorí Carmichaelová, ale poznamenáva: „Určite by som však povedala, že depresia je úplne iná potvora."


Dodáva, že pocity uviaznutia a chýbajúcej motivácie nemusia nevyhnutne znamenať, že si v stave depresie, ale skôr, že máš dočinenia s „druhom depresívneho pocitu nižšej úrovne“.

Aby sme to vysvetlili, jeden z Keyesových záverov z jeho výskumu bol v skutočnosti taký, že „duševné choroby a duševné zdravie sú vo vysokej korelácii, ale patria do samostatných súvislostí, a preto prevencia a liečba duševných chorôb nemusí nevyhnutne viesť k lepšiemu duševnému zdraviu jedinca“.

Stručne povedané: To, že niekto nemá diagnostikovanú duševnú chorobu, neznamená, že je jeho duševné zdravie dobré.

Výskum dospel k záveru, že „prežívanie a depresia sú spojené s výrazným psychosociálnym poškodením z hľadiska vnímaného emocionálneho zdravia, obmedzení aktivít každodenného života a stratených alebo obmedzených pracovných dní,“ píše Keyes.

Za pozornosť tiež stojí jeho zistenie, že riziko zažitia veľkej depresívnej epizódy bolo takmer 6-krát vyššie u účastníkov s pocitmi prežívania v porovnaní s tými, ktorí prekvitali (a dvakrát pravdepodobnejšie u účastníkov s pocitmi prežívania ako u tých, ktorí boli „mierne duševne zdraví“).


languishing verzus depresia

Ako sa s pocitmi prázdneho prežívania vysporiadať

1. Požiadaj o pomoc svoje okolie

Izolovanie sa môže byť prirodzeným sklonom v stave prežívania, ale Carmichaelová a Neffová súhlasia, že ak sa cítiš skľúčene, je vždy dobré požiadať o pomoc, či už profesionála alebo svojich blízkych.


„Nemyslím si, že na to, aby pre vyhľadanie terapeuta musí byť niekto duševne chorý. Myslím si, že aj keď svoj stav zvláda celkom dobre, je to naozaj dobrý zdroj pomoci,“ poznamenáva Neffová a dodáva, že terapia je určite správnym krokom, ak tvoja nálada začína narúšať schopnosť vyrovnať sa so svojim každodenným životom. „Ale prečo čakať, kým sa to dostane až do takého bodu? Terapia je proaktívny spôsob starostlivosti o seba samého,“ hovorí.


A ak máš pocit, že nepotrebuješ pomoc odborníka na duševné zdravie, stále ti môže pomôcť, ak o podporu požiadaš svojich blízkych.


2. Cvič

Podľa Carmichaelovej je cvičenie skvelým spôsobom, ako naštartovať telo i myseľ. Hoci zapriahnutie motivácie k cvičeniu sa môže zdať ako veľká prekážka, keď s tým konečne začneš, obnoví to tvoj pocit vlastnej efektivity alebo získaš „presvedčenie, že máš schopnosť naozaj urobiť to, o čom hovoríš, že to urobíš“, vysvetľuje Carmichaelová.


„Niekedy ti robenie náročných vecí so svojím telom pomôže uvedomiť si, že vo všeobecnosti takéto ťažké veci dokážeš – že máš ten východiskový pocit kontroly nad samým sebou,“ dodáva. A samozrejme tu platí pravidlo, že môže ísť o akúkoľvek formu cvičenia, ktorá ti vyhovuje, nech už ide o túru, HIIT alebo jednoducho prechádzku.


3. Precvičuj si súcit k sebe

Neffová, ktorý je poprednou odborníčkou v oblasti súcitu so sebou samým, zdôrazňuje dôležitosť schopnosti obdarovania sa milosťou, keď prechádzaš obdobím prázdneho prežívania. „Súcit sa vo všeobecnosti týka zmiernenia utrpenia, takže vrúcnosť, láskavosť a podpora potom súcit obracajú dovnútra,“ vysvetľuje.


Súcit k sebe umožňuje spojiť sa so všetkými ťažkosťami, ktorým v živote čelíš, spôsobom, ktorý ti nenasadí ružové okuliare ani nepopiera realitu, ale skôr ponúkne pocit vrelosti a starostlivosti, pretože veci sú také ťažké, vysvetľuje Neffová. Ide o uznanie toho, že: „Áno, zraňuje to. A je to ťažké. Je to bolestivé,“ dodáva.


Súcit so sebou samým sa skladá z troch hlavných faktorov: všímavosť, láskavosť k sebe samému a spojenie svojej skúsenosti so zdieľanou ľudskou skúsenosťou. Keď svoje skúsenosti zarámcujeme vo svetle spoločnej ľudskej skúsenosti, Neffová k tomu dodáva: „Pomáha nám to pripomenúť si, že toto je súčasť ľudského bytia, niekedy sa takéto veci stávajú a nie je nič zlé na tom, že sa takto cítim.“


4. Naplánuj si únikovú cestu

„Niekedy sa dostaneš do stavu prázdneho prežívania, pretože v tvojom živote je prosto príliš mnoho malých dysfunkcií, ktoré si nevšimneš, pretože sa dejú už tak dlho," hovorí Carmichaelová. Takže čo urobíš? Utečieš. Či už je to nejaké útočisko, dovolenka alebo dokonca len krátky výlet, dáva ti to šancu byť zámerne a zvedavo premýšľať a dovoliť si ísť dovnútra, aby si to celé pochopil. To ti môže dodať potrebné informácie o tom, čo naozaj potrebuješ.


5. Vyskúšaj audioknihy s témami sebarozvoja

Nakoniec Carmichaelová odporúča vyskúšať knihy a najmä audioknihy, ktoré ti pomôžu cítiť sa v živote viac sebareflexívny a proaktívnejší. „Je toho veľa, čo by sa dalo povedať o povznášajúcich audioknihách,“ vysvetľuje a dodáva, že počúvanie iného ľudského hlasu môže byť obzvlášť užitočné.


Ako sa s pocitmi prázdneho prežívania vysporiadať

Záver

Ak máš pocit, že zažívaš languishing - pocity prázdneho prežívania - vedz, že nie si v tom zďaleka sám. Ako hovorí Neffová, nie nič zlé na tom, že sa takto cítiš. V skutočnosti sa to dá očakávať vzhľadom na všetko, čo sa vo svete deje. Je tiež dôležité povedať, že je potrebné vyhľadať pomoc, keď ju potrebuješ (alebo ešte skôr, ako ju „potrebuješ“), a postarať sa o seba najlepšie ako vieš.


Článok je voľný preklad z anglického originálu Languishing Is A Rising Mental Health Issue. 7 Signs You're Experiencing It.