Ako prebieha tréning 8-týždňového tréningu zvládania stresu pomocou všímavosti (mindfulness) s Andrejom Jeleníkom sa dočítate v zaujímavej reportáži jedného z účastníkov.
Náš priateľ Andrej Jeleník ma poprosil napísať reportáž z tréningu MBSR – 8-týždňového tréningu zvládania stresu pomocou všímavosti (mindfulness), ktorý sme uňho absolvovali. S Jančim sme sa zhodli, že nám zmenil prežívanie stresových situácií, prežívanie náporu práce, vypätých rodinných situácií a toho najdôležitejšieho – prítomného okamihu.
Zázraky sa neudiali hneď, ale s odstupom času. Postupne dozreli všetky zručnosti, ktoré sme na tréningu nabrali. Napríklad ide o to byť v spojení so sebou a nie s tým, čo sa dialo a bude diať. Uvedomenie si toho, čo práve prežívam, mi osobne otvorilo cestu späť do svojho stredu.
Počas tréningu MBSR – všímavosti s Andrejom
Keď si všimnem malíček
„Môžete zatvoriť oči, ak chcete, obráťte pozornosť dovnútra a vnímajte telo. Vnímajte to, čo sa práve odohráva v popredí vašej pozornosti,“ hovorí Andrej.
Precitám z rušnej cesty do Bratislavy a uvedomujem si, že topánka ma tlačí na ľavý malíček. Sama sa udivujem, že až teraz si to naplno uvedomujem a venujem tomu pozornosť. Do príchodu na tréning som síce bola telom v aute, ale mysľou ešte pri deťoch. Po zahĺbení sa do tela, zažívam akýsi „teleport“ mojej pozornosti a celej bytosti späť.
„Predstavte si, že ste v práci. Bolí vás hlava, ale pod záťažou množstva povinností jej nevenujete pozornosť. Snažíte sa bolesť odsunúť na vedľajšiu koľaj alebo sa jej chcete rýchlo zbaviť. Ste stále nervóznejší a často s ňou bojujete. Aké by to bolo zastaviť sa a plne ju prežívať?“
Mnohým hlavou prebleskne, že radšej ju nechcú neprežívať, ako by si ju mali plnými dúškami „užívať.“ Andrej reaguje slovami: „Veľa energie vkladáme do boja s tým, čo práve prežívame. Je tento boj nutný? Často naše prežívanie ešte znásobuje. Takto vzniká stres a utrpenie.“
Nevytvárajte ďalšie utrpenie
„Viete, aký rozdiel je medzi utrpením a bolesťou?“ pýta sa nás. Jedna z účastníčok, mladá mamička, reaguje úvahou: „Bolesť je asi fyzická a utrpenie zrejme prebieha viac v hlave. Či?“ Andrej na to zareaguje: „Utrpenie je však stav mysle.“ Napríklad fakt, že ma bolí hlava je bolesť. No naše myšlienky, ktoré sa k tej bolesti nabaľujú, už môžu vytvárať stres a utrpenie. Úvahy typu – Kedy to už prestane? Je to rovnaké ako minule. – nám od bolesti neuľavia, ale prežívanie ešte znásobia. Na bolesť sa nabaľuje utrpenie. Preto spomínaný rozdiel robí to, ako sa k bolesti postavíme.“ Sama si uvedomujem, ako často sa takýto scenár objavuje aj v mojom prežívaní. Na druhej strane si hovorím, že je skvelé vedieť to už rozoznať. No omnoho ťažšie je, tento tok myšlienok zastaviť. Je potrebné odpovedať nahlas na otázku, čo s tým. „Nič nezastavuj. Len upriam svoju pozornosť na to, čo v tele cítiš. Bolí ma iba hlava alebo aj niečo iné? Je to bolesť v okolí spánkov, či skôr niekde vzadu? Vyskúšaj byť naozaj zvedavá! Možno zistíš, že bolesť neostáva stále rovnaká, mení sa a nie je všade. Keď si ju plne uvedomuješ, môžeš sa napríklad lepšie o seba postarať. Napiť sa. Dať si studený obklad na hlavu. Bolesť nemusíme len ignorovať, potláčať, snažiť sa jej zbaviť. Môžeme ju brať ako to, čím je – čiže telesný vnem,“ odpovedá mi Andrej.
Je to prosto tak
Často počúvam, ako som asi unavená pri troch deťoch, ako časté vstávanie v noci musí byť náročné či nechcem dať malému nejakú kašu, aby si pospal, nech toľko netrpím a pod. Cítim sa niekedy unavene, ale necítim sa nešťastne. V noci vstávam často, ale tu informácia končí. Pamätám si, ako som to pri prvom dieťati dookola riešila. Aké mám hrozné noci. Ako som nevyspatá. Čo s tým? Dnes je to len fakt. Vstáva sa mi vďaka tomuto uvedomeniu ráno ľahšie. A podobný postoj mám aj k bolesti, sklamaniu, smútku. Nebojujem s fyzickou bolesťou ani so sužujúcimi emóciami. A oni potom rýchlejšie odídu. Predtým to bola zmes stresu a strachov – Som unavená! Čo ak zlyhám? Kedy už tento deň skončí?
Pokračovanie si prečítajte v článku TU: http://www.lifereset.sk/surfujeme-na-vlnach-stresu/ publikované 18. 12. 2017
Autor: Zuzana Matúšová Girgošková
コメント