Súcit je jedným z najdôležitejších prejavov sily a odvahy v ľudskej spoločnosti. Súcitiť je náročné, ale má to veľkú silu. Súcit je nákazlivý a dokáže veľa zmeniť. Je všeobecne známym motivujúcim faktorom, ktorý má schopnosť zmeniť svet. V tom článku ťa prevedieme zmyslom súcitu a spôsobom, ako ho rozvíjať.
Paul Gilbert (2014) chápe súcit ako:
Schopnosť byť citlivý k utrpeniu u seba a druhých ľudí a ochota a snaha ho zmierniť či mu zabrániť.
Je to schopnosť, ktorú máme všetci, no z rôznych dôvodov ju nerozvíjame. Charakterizuje ju láskavosť a otvorenosť, ale aj odvaha či zodpovednosť. Mnohí ľudia si myslia, že súcit by sme mali smerovať hlavne voči druhým, že smerom k sebe posilňujeme len sebectvo či lenivosť - opak je však pravdou.
Zručnosť súcitu k sebe zahŕňa láskavé zaobchádzanie so sebou samým a svojím vlastným prežívaním. Pristupovať k sebe rovnako, akoby sme sa správali k najlepšiemu priateľovi resp. milovanej osobe v momente, keď to najviac potrebuje. Prekvapivá pre mnohých môže byť najmä miera, s akou sa líši od ľútosti či zistenie, že empatia je napríklad len jedna z jeho zložiek.
Prečo sa súcitom zaoberať?
Vedci začali skúmať merateľné prínosy súcitu len nedávno. Predbežné výsledky ale naznačujú, že súcit môže mať vplyv na zlepšenie zdravia, pohody a vzťahov. Mnohí vedci sa domnievajú, že súcit môže byť faktorom nevyhnutným pre prežitie človeka ako druhu, a zisťujú, že jeho prínos možno ešte zosilniť cielenými cvičeniami a praxou. Tu je niekoľko najzaujímavejších zistení z doterajšieho výskumu:
Prínosy sebasúcitu:
výrazne ovplyvňuje pohodu a dobrý pocit – ľudia, ktorých učia sebasúcitu sú menej náchylní na depresie, sú menej úzkostní, menej trpia pocitmi hanby a samovražednými myšlienkami. Výsledkom je nárast pozitívnych emócií – optimizmu a nádeje do budúcna.
na rozdiel od sebavedomia sa nemení – sebavedomie je premenlivé a založené na porovnávaní sa v spoločnosti (na to, aby si mal sebavedomie, musíš byť lepší ako iní), zatiaľ čo na sebasúcit nepotrebuješ byť lepší ako iní, stačí ak budeš ľudský. Sebavedomie nie je také stabilné ako sebasúcit, pretože je absolútne závislé na dosiahnutých výsledkoch a v časoch zlyhania sa stráca, sebasúcit je s tebou stále. Súcit súvisí so schopnosťou vyrovnávať sa s nepriaznivými situáciami – spôsob, akým sa ľudia sami k sebe správajú v ťažkých situáciách (trauma, rozpad vzťahu) predpovedá ich budúce mentálne zdravie a emocionálne problémy. Ľudia, ktorí praktizujú sebasúcit, sú k sebe láskaví a rýchlejšie sa zotavia z neúspechov. Sebasúcit nám pomáha prekonať ťažké časy - je to sila, nie slabosť.
Ako súcit rozvíjať?
1. Maj dobré úmysly. Každý deň maj jednoducho zámer byť súcitný a prejaviť súcit každému, s kým sa stretneš. V rámci ranného rituálu si každý deň pripomínaj, že chceš byť súcitný.
2. Zameraj sa na to, čo máš s ostatnými podobné. Ľudský mozog je majstrom v rozoznávaní rozdielov. Na to, aby si uvidel to, čo je podobné, potrebuješ vyvinúť vedomé úsilie.
3. Buď empatický. Vzhľadom na to, koľko sa toho deje v našom vlastnom živote, je ľahké zamerať sa len na seba a ignorovať problémy ostatných. Pouvažuj, v čom sa ten druhý podobá na niekoho z tvojich blízkych a potom si predstav, že by tak trpel tvoj blízky.
4. Maj súcit k sebe samému. Možno si si všimol, že najmenej súcitní ľudia sú tí, ktorí sú k sebe najtvrdší. Ak sám sebe nedopraješ prestávku, keď ju potrebuješ, je menej pravdepodobné, že ju dopraješ niekomu inému.
5. Buď plne prítomný. Absolútna láskavosť znamená byť s druhým na 100%. Zároveň je to skvelý spôsob praktizovania mindfulness. Buď dobrý a podporujúci poslucháč, bez toho, aby sa tvoja myseľ túlala inde.
6. Spomeň si, kedy k tebe boli ostatní milí. Možno aj ty môžeš urobiť takú istú láskavosť pre niekoho iného.
7. Spomeň si na situáciu, kedy sa k tebe ostatní nezachovali dobre. Možno môžeš niekoho iného ušetriť od pocitu rovnakej bolesti.