• mindpark

Robert Emmons: Moc a sila vďačnosti

Základnou tézou mojej práce za posledné desaťročie, ktorú verím, že potvrdí aj výskum, nielen náš ale aj ďalšie výskumy nadväzujúce na našu prácu, je, že vďačnosť má silu a moc. Som presvedčený, že vďačnosť dokáže tri veci: liečiť, oživiť a meniť životy.



Ľudia vyhlasujú, že vďačnosť nielen uzdravuje minulosť, ale aj prináša určitú nádej a inšpiráciu do budúcnosti. Hovoria, že môže zmeniť život tým, že zmení nastavenie mysle zo zameriavania sa na to, čo chýba, na to, čo človek má. Definícia vďačnosti, ktorú by som vám chcel predniesť je krátka, jednoduchá a pozostáva z dvoch častí: po prvé je to utvrdzovanie sa v tom, že život je dobrý, že existujú dobré veci, prínosy, dary, čo samozrejme neznamená, že všetko je dokonalé a nevyskytujú sa žiadne nepríjemnosti, ťažkosti a podobne, avšak z celkového pohľadu sme si vedomí, že v živote máme dobré veci, že náš život je vo všeobecnosti dobrý. To je prvý krok a druhým krokom je uvedomenie si odkiaľ to dobro pochádza. Ako hovoria psychológovia, niekomu to pripisujeme, vyvodzujeme závery, kto je zdrojom toho dobrého, čo mám, ak som vďačný, tak komu vlastne. To naznačuje, že za tým darom sa skrýva nejaký darca, ktorému sme vďační. Takže rozpoznáme, že zdroje tohto dobra sú mimo nás, že to nie je nevyhnutne niečo, čo sme dosiahli my sami a na čo môžeme byť hrdí, ale v pokore si uvedomíme, že iní ľudia urobili niečo dobré pre nás. Ak ste duchovne založení, tak môže byť zdrojom tohto dobra Boh, alebo nejaká vyššia sila či nadprirodzená bytosť. Je to uvedomenie si, že existujú vyššie sily, ktoré mi poskytli, to čo som sám nevedel získať, uznanie, že od nich závisím a vďačnosť za dary, ktoré som prijal.


Je ale rozdiel medzi krátkodobým pocitom vďačnosti, za nejaký dar, niečo čo vám niekto dal a vy ste za to vďační. Aj toto je samozrejme silný pocit, ktorý nechcem nijako znevažovať. Ale je rozdiel medzi týmto pocitom vďačnosti a tvrdením, že niekto je vďačný človek, čo znamená, že sa na život ako taký pozerá cez okuliare vďačnosti. Mohli by sme vytvoriť určitú škálu vďačnosti od jednoduchého pociťovania vďačnosti za niečo až po životný postoj hlbokej vďačnosti za život ako taký, čo je úplne iná úroveň. Takže vďačnosť je naozaj hlboká a komplexná téma, o čom sa presviedčam čím viac ju skúmam a debatujem o nej s ľuďmi. Nejde len o ďakovanie a oceňovanie, je to omnoho komplexnejšia téma s množstvom drobných nuancí. Našim cieľom je podporiť ľudí, aby si vytvorili postoj hlbokej vďačnosti za život, práve kvôli tým prínosom, ktoré to má. A aký je to vďačný človek? Je to človek, ktorý je schopný prijať dary od iných ľudí resp. vníma život samotný ako dar, aj to dobré aj to zlé, čo život prináša považuje za dar, resp. za potenciálny dar. To je samozrejme niečo iné než písať si denník vďačnosti, za všetky dobré veci, ktoré sa mi v živote dejú, ale treba niekde začať. Nepredpokladáme, že pre každého je to ľahké, vzhľadom na rôzne prekážky a zvyky, ktoré sa zdajú omnoho ľahšie a sú zautomatizované v porovnaní s myslením zameraným na vďačnosť. Vytvorili sme dotazník, ktorý používame v štúdiách a prostredníctvom ktorého dokážeme ľudí rozdeliť na viac a menej vďačných. Zistili sme, že vďační ľudia majú tendenciu byť v živote šťastnejší, spokojnejší a tiež majú väčšiu tendenciu konať dobro. Takže vďačnosť nevedie len k dobrému pocitu, ale aj k dobrému konaniu – štedrosti, súcitu.


Vďační ľudia viac odpúšťajú, sú prosociálne orientovaní, pomáhajú ostatným a toto o nich hovoria aj iní (rodinní príslušníci, kolegovia, kamaráti, ktorých sme sa v našom výskume tiež pýtali), netvrdia to len oni sami o sebe. Vďační a nevďační ľudia majú proste rozdielny spôsob nazerania na život. Hoci je ťažké nájsť skutočne veľmi nevďačných ľudí, aj keď sa pozrieme do minulosti, nevďačnosť bola považovaná za hriech. Keď sa také vyskytne ide skutočne už o sociopatiu alebo antisociálne správanie, pretože reciprocita je jednoducho prirodzenou črtou ľudí, keď niekto niečo pre nás urobí, chceme mu to oplatiť a neoplácame dobré zlým. Takže je neobvyklé nájsť nevďačného človeka, ale nachádzame ľudí, ktorí sú menej vďační a majú iný postoj k životu. Z rôznych dôvodov sa sústreďujú na to, čo im od života chýba, pozerajú sa cez optiku nedostatku namiesto optiky hojnosti, život považujú za bremeno, sústredia sa na to, čo nemajú a rozhorčujú sa, namiesto toho, aby vnímali život ako dar, a boli spokojní s tým, čo život ponúka. Sú to ozaj dva rozdielne pohľady, keďže ide o dva extrémy. Väčšina ľudí spadá niekde medzi tieto póly. A aj tí, ktorí sú vďační niekedy cítia nespravodlivosť, nedostatok a podobne. Myslím, že dôvod prečo vidíme pozitívne účinky vďačnosti je ten, že v skupine vďačných je postoj k sebe, ostatným a k svetu iný, čo vo všeobecnosti vedie k funkčnejším a pozitívnejším výsledkom.


Celú prednášku si môžete pozrieť TU: https://youtu.be/jLjVOvZufNM

Autor: Robert Emmons

Preklad: Gabriela Slivinská


Mindpark

Mindpark je slovenský popularizačný portál, ktorý prináša zaujímavosti a tipy nielen zo sveta mindfulness.

Nenechaj si ujsť novinky

© 2020 Mindpark.sk |   Zásady ochrany súkromia